J.M.Jarre #Oxygene 3

Jean Michel Jarre vydal 2. decembra 2016 “uzatvárací album” trilógie Oxygene. Poradové číslo 3 tohto niekoľko desiatok rokov trvajúceho a voľne plynúceho projektu prinieslo na hudobnú scénu ďalšie brilantné dielo.

jmjJe neuveriteľné, že prvý Oxygene vyšiel ešte v roku 1976, obsadil niekoľko hitparád a dosiahol miliónové predaje. Dôležitejšie je, že Jarre už vtedy nasadil zvukovo a koncepčne dielo na  vysokú a neštandardnú úroveň. Úspech prvého Oxygene bol aj vďaka zachovanému minimalistickému aspektu + takmer žiadne bicie a škála vrstvených zvukov. Prvému Oxygene sa dostalo pochvalných recenzií a ovplyvnil mnohých hudobníkov a elektronickú scénu na pár desaťročí dopredu.

Tento prístup chcel zachovať Jarre aj v Oxygene 3 a podarilo sa. 40 ročný odstup sa prejavil v zvukoch, ktoré majú aj súčasný dátum, no zároveň zanechávajú jadro konceptu a charakteru prvého diela. Album tvoria tak ako vždy jednoducho označené tracky od Pt.14 po Pt.20.

Album otvára voľne pulzujúci Pt.14, intro na zoznámenie s nadchádzajúcimi zvukmi a scenárom albumu. Je tam proste ochutnávka všetkých fragmentov albumu. Pt.15 je naozaj výbornou a prepracovanou skladbou. Toto je presne Jean –  so širokou škálou jemu vlastných zvukov a rytmikou. Pt. 16 zrejme chtiac nechtiac reflektuje na poslednú tvorbu albumov s rôznymi umelcami. Tak ako ich Jarre ovplyvnil pred desiatkami rokov, teraz ovlyvnili Buuren, Numan, Yello alebo Zimmer jeho. A Jarreho veľmi dobre bavili DJ sety na letných festivaloch a v rámci aktuálneho turné. Svoju DJ kreativitu, ktorú by iste ocenil aj v rámci projektu Electronica 1 spolupracujúci svetoznámy DJ Armin van Buuren naplno predviedol Jarre s Pt.17. Je to chytľavé, tanečné, prefarbené neviem koľkými vrstvami a motívmi, pulzujúce, no nie lacné. S ambient nádychom môžete analyzovať Pt.18, na druhej strane Pt.19 má tendenciu sa naplno rozbaliť s typický autorským motívom, ale myslím zámerne ho dusia beaty – a v tom je to zaujímavé.

Záver Pt.20 patrí priam monumentálnej, pod kožu siahajúcej, pomalej a smutnej sekvencii s prvkami filmovej hudby. Znie to akoby Jarre povypínal všetky analógové mašiny v štúdiu a nechal ich postupne vychladnúť. Je to jasný záver albumu a trilógie Oxygene vôbec.

Musím zdôrazniť jednu markantnú vec albumu – vypočujte si dôkladne začiatky, závery a prechody jednotlivých skladieb. Absolútne geniálne a myslím, že aj veľmi dôležité v rámci hodnotenia albumu.

P.S. Odporúčam počúvať na vinyle:)

Mojo Lieskovský

DOUBLE LOUD

Reklamy
Označené , , , , , , ,

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: