Peter Breiner: “Zvyšuje sa len množstvo produkovanej hlušiny…”(exkluzívny rozhovor)

Peter Breiner investoval čas zo svojho nabitého hudobného a aktuálne logistického:) programu, a tak vznikla príležitosť ponúknuť po Alanovi Wilderovi ďaľší rozhovor pre môj blog.

pb2

Peter, čo pre teba znamená tvorba hudby – je to skôr dlhodobý proces s jasným,  postupne vznikajúcim konceptom alebo skôr spontánne zapisovanie nápadov a následne kompozícia? 

Je to takmer zakaždým inak. Sú skladby, s ktorými som sa zobudil tak, že som ich mal v hlave takmer od začiatku do konca a bolo ich treba len zapísať. Sú skladby, ktoré vzniknú z nejakých iných impulzov a rodia sa postupne a vraciam sa k nim vždy keď mám čas. A potom sú veci na objednávku.

Ak sa pozrieš do minulosti – žije sa vďaka hudobným technológiam jednoduchšie skladateľom vážnej hudby , dirigentom či producentom? 

Nie celkom. Technológie dosť často celý proces komplikujú, celá štruktúra je úplne rozdielna, ale hlavne vzniká úplné zahltenie informáciami i kvantitou výstupov. Dnes už je každý fotograf, spisovateľ či hudobník, ale pritom Gaussova krivka nepustí, talentovaných ľudí je rovnaké percento ako vždy, zvyšuje sa len množstvo produkovanej hlušiny. 

Ale aby som nekrivdil, výrazne sa zjednodušili niektoré technické veci – rozpisovanie a posielanie notových materiálov je dnes oproti minulosti prechádzka ružovým sadom. Akurát rozpisovači prišli o živnosť. 

Vrátil by si niečo teda prípadne späť, resp. znova použil staré spôsoby typu nahrávania napr.formu, ktorú používali The Beatles a pod.? 

Ja som dokonca pred nedávnom nahral niekoľko klavírnych improvizácií na Slovenské tance analógovo. Môj bratranec Cary, ktorý je zvukárom v ABC TV  tu v New Yorku, je analógový fanúšik a má doma spústu aparatúry, tak sme sa na to dali. Okrem toho je ešte aj veľký Beatlesológ a má doma snáď všetko, čo kedy Beatles nahrali. Na pôvodných nosičoch. Ale pokrok sa nedá zastaviť – najmodernejšia technológia, ktorá už vytvorí naozaj realistický dojem toho, že človek sedí priamo v orchestri, je dosť úchvatná (3-D sound, Edgar Choueiri)

Do akej miery fandíš pokroku – využívaš v štúdiu technologické novinky? Aký je tvoj pohľad na všetky tie chtiac-nechtiac nás obklopujúce i-gadgets?

Ja idem do štúdia najmä kvôli hudbe. Ako sa to nahrá je vecou labelu či producenta a ja som prešiel od vinylu až po digitál všetkým. Na Slovensku som bol myslím prvý, čo som so zvukárom Gustom Šoralom a Slovenskou filharmóniou nahrával digitálne, na vtedy ešte dosť ozrutnej aparatúre Sony U-matic. Ale aj tak ide vždy najmä o to, čo sa hrá, kto to hrá a ako to hrá.

Mám iPhone. Ale nemyslím, že ho využívam adekvátne možnostiam. A asi ani nechcem, ešte stále potrebujem čas na čítanie knižiek a časopisov vytlačených na papieri…a je ho čím ďalej tým menej. 

Čo bolo kľúčom k výberu skladieb na projekt “SLOVAK DANCES“? 

Kľúčov bolo niekoľko, ale v prvom rade to bolo to, či sa mi pesnička páčila. Niektoré som vybral aj kvôli textu, pretože ladili s nejakou ideou – napríklad s tým, že Slovenské tance píše emigrant v Amerike (Šňila še mi v Americe novina). 

Nájdeme v tom príbeh alebo je to skôr výber podľa teba najlepšie uchopiteľných vecí z pohľadu aranžovania? 

Ani jedno, ani druhé. Najskôr to, že pesnička mala niečo, čo vo mne zarezonovalo a ďalej som to veľmi neskúmal.

V súčasnosti si ohlásil premiéru “SLOVAK DANCES” aj na Slovensku – je ambícia poskladať aspoň mini tour? Považujem to perfektnú inú formu propagácie našej minulosti, histórie a ľudovej tvorby… 

Ambície sú všelijaké, ale väčšinou narazia na praktické problémy. Bohužiaľ, niektoré moje skúsenosti s jednania so slovenskými promotérmi či manažérmi sú ako z ríše rozprávok. Jednoduchá odpoveď na jednoriadkový email dokáže ľudí zamestnať na niekoľko týždňov a podobné veci, ktoré sa od komunizmu nijako nezmenili. 

Čo sa propagácie týka, naozaj som dostal niekoľko výrazne oduševnených správ od jednotlivcov či organizácií, ktorí sa profesionálne propagáciou Slovenska zapodievajú a jednohlasne to označili za skvelú myšlienku. A pri tom to aj zostalo – nejako sa nikdy nepodarilo dostať konverzáciu ďalej ako za teoretické, ale o to výdatnejšie prejavy nadšenia. 

Vnímaš hudobný biznis podobne ako sa vyjadril v mojom rozhovore aj Alan Wilder – plný zmien, ako free download zásadne ovplyvnil major labels a v podstate sa umelci musia ťažšie formou sociálnych médií neustále prispôsobovať. Fandíš týmto sieťam, či je to skôr potreba a nástroj k lepšiemu biznisu? 

Treba sa prispôsobiť, fandiť môžeme potom, ak prežijeme.

Ako pristupuješ k hudobnému marketingu/promovaniu svojich albumov? Dá sa vydať a predať album bez veľkých nahrávacích spoločností? 

Práve to skúšam, uvidíme. Opýtaj sa tak o rok. Momentálne sa album s klasickou hudbou predáva dosť ťažko aj veľkým labelom.

Čo robí Peter Breiner o 10 rokov?:) 

Neviem celkom presne ani čo bude v auguste.

Ešte raz srdečná vďaka Petrovi za čas a rozhovor!

Mojmír Lieskovský, DOUBLE LOUD

Peter Breiner je známy ako dirigent, skladateľ, klavirista, hudobný režisér, entertainer či fejtonista a moderátor. Štúdiu klavírnej hry sa začal venovať už v útlom detstve a mimoriadne výsledky viedli k predčasnému prijatiu na Konzervatórium v Košiciach (1971), kde študoval hru na klavíri (Ľ. Kojanová), skladbu (J. Podprocký), dirigovanie i hru na bicích nástrojoch. V rokoch 1975-1981 študoval skladbu na VŠMU v Bratislave v triede A. Moyzesa, ktorého bol posledným žiakom. Už v tom čase sa naplno prejavila rôznorodosť jeho hudobného talentu – popri skladbe pôsobil v mnohých komorných súboroch, spolupracoval so súborom starej hudby Musica aeterna, korepetoval v Detskom zbore Čs. rozhlasu, založil azda prvú slovenskú jazz-rockovú skupinu Forum 57 a súčasne začal pracovať ako hudobný režisér. Po absolutóriu sa jeho hudobný ambitus rozšíril o jazzovú pianistiku. Peter Breiner žije v New Yorku, no aj naďalej pôsobí vo všetkých sférach svojho talentu aj na Slovensku.
Je jedným z najnahrávanejších hudobníkov vo svete. Počas posledných rokov nahral pre popredné svetové spoločnosti ako dirigent, skladateľ, aranžér a klavírista takmer 200 kompaktných diskov, väčšinou s klasickou hudbou. K najúspešnejším patria jeho barokové alúzie, či už na populárne alebo vianočné piesne, ktoré sa neustále umiestňujú na popredných miestach v rebríčkoch predajnosti a vysielanosti na celom svete. (takmer 2 milióny predaných diskov len na labeli Naxos).
Ako dirigent a sólista spolupracoval s mnohými poprednými telesami na štyroch kontinentoch. Medzi jeho posledné nahrávky patria 3 CD so suitami z opier Leoša Janáčka s New Zealand Symphony Orchestra, Brahmsove Uhorské tance nahrané London Symphony Orchestra a CD s hudbou Faurého, Šostakoviča a Villu-Lobosa, kde dirigoval Royal Philharmonic Orchestra v Londýne. Jeho hudba bola použitá v mnohých najsledovanejších televíznych programoch v USA, ako aj vo filmoch z hollywoodskej produkcie. V súčasnosti realizuje projekt “Slovenské tance”.
Reklamy
Označené , , , ,

3 thoughts on “Peter Breiner: “Zvyšuje sa len množstvo produkovanej hlušiny…”(exkluzívny rozhovor)

  1. […] Petrovi Breinerovi, skupine Kifoth, voľnomyšlienkárovi Kučerovi, Lučeničovi so Zbirkom, skupine Autumnist a ex […]

  2. […] si aj moje rozhovory s ex-DM a tvorcom projektu Recoil Alanom Wilderom, skladateľom a dirigentom Petrom Breinerom, formáciou Autumnist a Kifoth, hudobníkom a voľnomyšlienkarom Petrom Kučerom a […]

  3. […] hudobne a generačne odlišných rozhovoroch Alana Wildera, Garyho Numana, Petra Kučeru, Petra Breinera, EBM skupiny Kifoth, elektronickej formácie Autumnist som vyspovedal o niekoľko desiatok rokov […]

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: