Globalizácia na tanieri

Globalizácia nemá dopad len na našu spoločnosť, ekonomiku či životný štýl, ale priamo sa dotýka aj potravinárskeho biznisu a stravovacích trendov. Čo nám prinesie budúcnosť na stôl a ako sme zmenili svoje stravovacie návyky.

DO PIZZERIE, NA ČÍNU, ALEBO DO McDONALDS?

Nie je nič výnimočné, že kdekoľvek sa nachádzate a zmyslíte si na sushi, pizzu, alebo čínu, tak sa v pohode najete a prevádzku so spomínaným jedlom nájdete za okamih.

Jedlo je bezpochyby najväšou životnou skúsenosťou a poznaním medzi životom a smrťou.

Jedlo nie je len to, čo jeme. Mapuje klesajúcu a stúpajúcu ekonomiku, reflektuje zmenu spoločenských hodnôt, obchodu a definuje naše hodnoty, spoločenský status a nakoniec zdravie – v dobrom, či v zlom.

Slávna veta francúzskeho gurmána 19. storočia Jean Anthelme Brillta Savarin-a: “Povedz mi čo ješ a ja Ti poviem kto si” by sa mohla rozvinúť. Povedz mi čo ješ a ja Ti poviem kto si, kde žiješ, kto je tvoj sused, aká je tvoja finančná situáci, ekonomika, história tvojej krajiny, zahraničné vzťahy a stav životného prostredia. Sledovaním jedla, pochopíme viac dobu, v ktorej žijeme.

OKOLO ZEME…

Súčasný biznis s jedlom je rýchly a globálny, a preto jedlo už nereflektuje miesto a čas. Už dávno vieme, že druh potraviny, ktorú máme nereflektuje ročné obdobie a miesto kde sa nachádzame. (pomaranče len cez Vianoce, jahody len v lete a pod…).

Každý deň prúdi svetovými letiskami BIO zelenina –  z Kalifornie (krásne nakrájaná a chladená suchým ľadom z Francúzska), čerstvé portugalské sardinky, novozélandské ustrice a zapáchajúce plody durianu z Azie.

Ani globalizácia však nedosiahla rovnosť v jedle. Chudobní stále jedia stravu zloženú prevažne z karbohydrátov a tukov, kdežto bohatí si užívajú bielkovín a vitamínov. Je to tak, ako keby ste porovnali to, čo dostanete na tanier v 1.class a Economy class v lietadle:).

HODNOTY RODINY?

Keď som bol dieťa, mama pracovala a s nami žila babka. Starala sa tak aj o domácnosť, ale hlavne varila. Každý deň. Zelenina rástla za domom a ostatné suroviny sme nakúpili v lokálnom najbližšom obchode.

Tento typický rodinný model (veľmi silný v Taliansku) sa však radikálne zmenil. Posledné roky prišiel boom utrácania peňazí, ženy sú emancipované a utekajú do práce. Jedlo vo forme polotovarov je všade okolo, margarín nahrádza maslo, rastlinný olej vytláča olivový extra virgin. Domáce pečené koláče a ručne vyrábaná čerstvá cestovina sú mimo hry, priemyslene vyrábané su zase “in”. Deti už nechcú jesť to, čo varí babka, ale to, čo vidia dennodenne v TV. Jedlo sa stáva len “niečím príležitostným”. Aj vďaka vyššie spomínaným aspektom nie je náhoda, že hnutie SLOW FOOD vzniklo v krajine, ktorá bola vždy hrdá na svoju regionálnu rozdielnosť .. (Taliansko).

Revolúcia bohatej produkcie potravín spôsobila v Európe a Severnej Amerike dostatok lacných potravín pre všetkých. Ale aj s negatívnymi efektami – poškodzovaním životného prostredia a stratou kultúrnej identity. Podľa toho, ako sa stravujeme – ako zdravo, ako rýchlo, s kým raňajkujeme, obedujeme, večeriame – to všetko nám vytvára prostredie, spoločenské skupiny a celý životný štýl a nakoniec hodnoty.

Jedlo je centrom našich životov. Bolo by veľmi zlé ho mať len ako prostriedok na “rýchle doplnenie energie” a vďaka tomu stíhať neustále zrýchľujúci sa život. To by bola najhoršia chyba, ktorú by sme spravili.

Pozn. Prevzaté pomocné info: www.time.com
Reklamy
Označené

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: